Írsky vlkodav

Írsky vlkodav – o plemene

Írsky vlkodav je plemeno psa domáceho uznaného v FCI pod číslom 160, skupina 10. chrty; 2. sekcia – drsnosrsté chrty, bez skúšky. Plemeno bolo vyšľachtené krížením chrtov a dogovitých plemien a tento kľudný a vyrovnaný pes bol pôvodne využívaný ku štvaniu, chytaniu a zabíjaniu vlkov a ochranu kráľovstiev pred medveďmi. Vlastníctvo vlkodava bolo vždy výsadou urodzených vrstiev a šľachticov a niektorá literatúra uvádza, že v dobách prastarých Keltov tieto psy dosahovali výšku v kohútiku až 120 cm a často boli posielané ako dary kráľovským rodinám do celej Európy a Škandinávie.

Dnešné vlkodavy sú prívetivé, trpezlivé, ušľachtilé, pozorné, veľmi inteligentné a dobre znašanlivé voči deťom. Sú bezvýhradne lojálne k svojmu pánovi a jeho rodine. Ich prirodzená povaha ich nepredurčuje do úlohy strážnych psov. Majú skôr tendenciu ľudí vítať a byť k nim priateľskí, no svojou veľkosťou a vzhľadom dokážu pôsobiť na neznámych ľudí odstrašujúco.

Povaha a správanie

Írsky vlkodav by mal byť a zvyčajne aj je dobromyseľný a priateľský. Nesmierne dôležitá je však včasná socializácia, kedy si šteňa zvyká na rôzne zmeny vo svojom okolí bez toho, aby ho to stresovalo. Častá manipulácia so šteňatami už od narodenia je naozaj výborným začiatkom a ideálne je keď už v období 6 -12 veku šteňaťa sa socializuje s rôznymi ľuďmi, vrátane detí a rovnako si zvyká na iné zvieratá, rôzne prostredie a zvuky. Na toto by sme mali myslieť hlavne keď si domov prinesieme šteniatko, po kompletnom zaočkovaní nie je dôvod, aby sme ho izolovali od akýchkoľvek príležitostí hrať sa s inými psami, deťmi a ľuďmi. Obzvlášť si treba dať záležať na zoznamovaní šteniatka s inými druhmi zvierat, pretože aj keď má vlkodav dedične daný vyrovnaný temperament tak stále je to rovnako ako iné chrty historicky lovecký pes. Je preto veľmi pravdepodobné, že na mačku, či iné zvieratá na vašom dvore si zvykne a bude s nimi najlepší kamarát, avšak neočakávajte, že ak mu vonku pred nosom vybehne zajac tak ho to nechá chladným..

Štandard plemena:

Celkový vzhľad: írsky vlkodav by nemal byť až taký ťažký a masívny ako nemecká doga, ale skôr ako deerhound, ktorého celkovo v type pripomína. Je veľký, imponujúceho zjavu, veľmi svalnatý, mocný ale pritom elegantne stavaný, pohyby má ľahké a živé, hlava a krk sú vysoko nesené, chvost je na konci mierne zahnutý nahor. Dôležitá je veľkosť – výška v kohútiku a primeraná dĺžka tela. Cieľom je vytvoriť plemeno priemernej výšky psov 81–86 cm, silné, aktívne, odvážne a súmerné.

Povaha: írsky vlkodav sa doma správa ako ovečka, na poľovačke však ako lev a dnes sa chová okrem Írska aj v mnohých ďaľších krajinách.

Hlava: dlhá, plochá, vysoko nesená, nadočnicové oblúky sú veľmi mierne vyvýšené a ryha medzi očami je veľmi malá. Lebka nemá byť príliš široká.
Papuľa: dlhá, primerane zašpicatená.
Zhryz: ideálne sú nožnice, prípustné sú kliešte.
Oči: tmavé.
Uši: malé, nesie ich ako greyhound.
Krk: pomerne dlhý, veľmi silný a svalnatý, pekne klenutý, bez laloku alebo voľnej kože.
Trup: dlhý, s dobre klenutými rebrami.
Chrbát: skôr dlhý než krátky.
Bedrá: mierne klenuté.
Kríže: široké medzi bedrovými hrbolcami.
Hrudník: veľmi hlboký a primerane široký, široké predhrudie.
Rebrá: dobre klenuté.
Brucho: dobre vtiahnuté.
Chvost: dlhý a mierne zahnutý, primeranej hrúbky, dobre pokrytý srsťou.

Končatiny
Predné končatiny
Plecia: svalnaté, šikmo osadené, nechávajú dosť miesta pre hrudník. Lakte: dobre pod telom, ani vtočené ani vytočené.
Predlaktia: svalnaté, s dobrými kosťami, pomerne rovné.
Zadné končatiny
Stehná: dlhé a svalnaté.
Kolená: dobre zauhlené.
Predkolenia: dlhé, silné a svalnaté.
Päty: nízko umiestnené, nemajú byť vytočené ani vtočené.
Labky: primerane veľké a okrúhle, ani vtočené ani vytočené. Prsty dobre klenuté a uzavreté. Veľmi silné a zahnuté pazúriky.

Pohyb: ľahký a aktívny.

Osrstenie: drsná a tvrdá srsť na tele, končatinách a hlave, zvlášť drôtovitá a dlhá nad očami a na brade.
Farba a znaky: uznané farby sú sivá, pásikavá, červená, čierna, čisto biela, plavá a ostatné farby, ktoré sa vyskytujú u deerhounda.

Veľkosť a hmotnosť
Požadovaná výška: 81–86 cm,
minimálna výška psov: 79 cm,
minimálna hmotnosť: 54,5 kg,
minimálna výška sučiek: 71 cm,
minimálna hmotnosť sučiek: 40,5 kg.

Chyby: každá odchýlka od uvedených bodov sa má pokladať za chybu, ktorej hodnotenie je v presnom pomere k stupňu odchýlky.
–          ľahká alebo príliš ťažká hlava,
–          klenuté čelo,
–          zakrivené predné končatiny, šikmé nadprstia,
–          slabé zadné končatiny, celkový nedostatok svalstva,
–          krátke telo,
–          voľný, prehnutý alebo úplne rovný chrbát,
–          veľké, plocho pri hlave visiace uši,
–          vtočené alebo vytočené labky,
–          roztiahnuté prsty,
–          krátky krk, lalok,
–          úzka alebo príliš široká hruď,
–          príliš zatočený chvost,
–          pysky a ňucháč inej farby než čiernej,
–          veľmi svetlé oči,
–          ružovo alebo hnedo sfarbené okraje viečok.

Pred kúpou prvého vlkodava

Ak sa rozhodujete, že si domov zaobstaráte tohto nežného obríka, mali by ste si starostlivo zvážiť všetky „pre a proti“ ale to v podstate pri kúpe akéhokoľvek živého tvora. Vlastniť zvieratko je záväzok na dlhý čas, no keď sa raz stane členom Vašej rodiny zvyčajne si už život bez neho nebudete vedieť (a chcieť) predstaviť .

Čo je dobré si vopred dôkladne premyslieť:

1. Kŕmenie – vlkodav je veľký pes, to znamená, že veľa zožerie, aj keď v porovnaní s inými veľkým plemenami to zas nie je až taká hrôza. Treba rátať s cca 1 kg krmiva na deň (záleží od konkrétneho jedinca), či už v podobe granulí, alebo mäsa. Dôležitá je ale kvalita, žiadneho psa poriadne nenakŕmite granulami z hypermarketu, ani zvyškami jedla z kuchyne. Kým si teda tohto obríka kúpite, je dobré si prerátať ako táto položka zaťaží váš rodinný rozpočet.

2. Miesto – tu je opäť si treba premyslieť kde by ste chceli psíka mať. Vlkodav je pomerne kľudné plemeno no ak ho chcete chovať v byte, bude to chcieť značnú dávku tolerancie, výchovy a určite aj menšie úpravy interiéru. So svojou výškou dosiahne naozaj všade – to znamená aj na linku, na okná, na stôl.. všetko čo sa vyskytne v jeho dosahu je tým pádom ohrozené. Stačí radosť z toho, že vás vidí a chvostom razom pozametá konferenčný stolík, alebo kvety na parapete. Avšak hneď potom si zase pôjde ľahnúť na svoj pelešík o veľkosti vašej postele, alebo ešte lepšie na gauč pred telku a do pelechu môžete ísť vy, prípadne sa možno kúsok na tom gauči posunie 🙂 Ak bývate v dome a chceli by ste ho mať vonku je nutné mu zabezpečiť kvalitnú búdu, idálne s predsieňou a dobrým výhľadom na celý dvor, ale čo najbližšie k domu pretože vlkodav je veľmi spoločenské plemeno. Nikdy nebude šťastný vo voliére niekde na záhrade! Potrebuje byť neustále v kontakte s ľuďmi, byť hladkaný, škrabkaný a rozmaznávaný 🙂

3. Pohyb – vlkodav bol vyšľachtený ako lovecký pes preto treba rátať s tým, že dve koliečka na vodítku okolo činžiaku mu stačiť moc nebudú. Potrebuje sa vybehať na voľno, ideálne s iným psom – tu pozor, máloktorý mu stačí, ideálny je preto nejaký chrtí kamarát. Môžete sa ale spoľahnúť na to, že po tom ako sa stanete majiteľom vlkodava o psích kamarátov nebudete mať núdzu. Všeobecne sú veľmi dobre znášanlivé s inými psami aj menších plemien.

4. Obstarávacia cena – a teraz najdôležitejšia vec.. ak si už pri obstarávaní vlkodava kladiete otázku „mám na to?“ „je moc drahý“ a pod. tak naozaj stojí za zváženie či ho naozaj kupovať a nevybrať si nejaké menšie “lacnejšie” plemeno, pretože chov tak veľkého psa je pomerne nákladný. Potrebuje samozrejme veľa žrádla (viď bod č.1 kŕmenie) a všetko väčšie je aj vždy drahšie, či už je to obojok, pelech, búda, alebo len obyčajné odčervovacie tablety. Nehovoriac o veterinárnych zákrokoch kde za veľkého psa často zaplatíte viac, či pri narkóze, liekoch, RTG, ale aj iných vyšetreniach.

V žiadnom prípade sa nedajte nalákať na lacné šteniatko bez PP (samozrejme po rodičoch, prarodičoch, alebo aspoň prapraprarodičoch s PP). A toto nepíšem pre nejakú svoju reklamu, ale bohužiaľ z vlastnej skúsenosti (blbosti) na ktorú nie som vôbec hrdá a stála ma kopu sĺz.
Veľké plemená psov – vlkodava bohužiaľ nevynímajúc trpia rôznymi ochoreniami. Veľké telo = veľká záťaž. Každý poctivý chovateľ sa snaží nášmu milovanému plemenu priniesť niečo pozitívne, „vylepšiť“ ho ako sa len dá a k tomu patria pri uchovňovaní rôzne zdravotné vyšetrenia – u vlkodava najmä vyšetrenie srdca a taktiež krytia so zameraním na odchov zdravých a dlhovekých línií.
„Chovatelia“ bez PP sa Vás budú snažiť nalákať na to, že psi sú po rodičoch s PP, prípadne sučka nebola uchovnená iba preto, že sa im nechcelo chodiť po výstavách. To sú ale iba výhovorky, pretože uchovnenie vlkodava naozaj nie náročné. Nepotrebujú žiadne skúšky, stačia 2 výstavy (pri druhej sa už môže aj uchovňovať) kde pes vôbec nemusí vyhrať, musí iba dostať hodnotenie, že sa nijako vážne nevymyká štandardu (u sučiek aj psov je to známka V – výborný). A potom veľmi dôležitá vec – k uchovneniu je potrebné vyšetrenie srdca, kde veterinár potvrdí, že pes je zdravý a tým pádom by nemal prenášať do chovu vrodené vady srdca. A na tomto by malo každému chovateľovi obzvlášť záležať.
Keď si predstavíte, že máte sučku s PP a šteňatá po nej môžete predávať 3-4x drahšie ak ju uchovníte, tak naozaj absolvovať tie dve výstavy sa oplatí a je to hračka.
Preto je naozaj veľmi veľká pravdepodobnosť, že sučka po ktorej sú šteňatá bez PP má buď nejaký vážny exteriérový problém (ktorý vy ako laik nemusíte vôbec zbadať, avšak vo vyššom veku psa to môže byť vážny problém), alebo nebola uchovnená práve kvôli srdcu a nezodpovedný majiteľ sa aj tak na nej snaží zarobiť chovom psov bez PP ktoré môžu trpieť vrodenou srdečnou vadou. A verte mi, že strata vášho miláčika naozaj bolí rovnako veľmi aj keď ide o psa bez PP akurát s tým rozdielom, že o neho môžete prísť oveľa skôr, prípadne vás jeho liečba môže stáť nemalé peniaze, ktoré ste radšej mohli investovať do kvalitnejšieho zdravého šteniatka, ktoré by tu s vami mohlo byť ešte dlhý čas. Preto vás prosím za všetkých psíkov, nekupujte šteniatka bez PP a nepodporujte tak množiteľov, ktorým ide iba o peniaze a často chovajú psíkov aj vo veľmi zlých podmienkach.

KŔMENIE SUROVOU STRAVOU – BARF (Bones And Raw Food – kosti a surová potrava)

V poslednej dobe kedy psy často trpia rôznymi zdravotnými problémami súvisiacimi s nevhodným zložením priemyselne vyrábaného krmiva, či už alergiami, alebo ochoreniami pečene, obličiek a rakovinou, tak tento spôsob kŕmenia si získava čoraz väčšiu obľubu.

Je to metóda výživy mäsožravých domácich zvierat prirodzeným spôsobom, čiže surovým mäsom, kosťami a zeleninou. Inšpiráciou pri zostavovaní kŕmnej dávky nám môže byť jedálniček divoko žijúcich psovitých šeliem, hlavne vlka.

Názory na kŕmenie surovou stravou sa veľmi líšia, kým jedny si ju nemôžu vynachváliť, iným sa tento spôsob kŕmenia hnusí, prípadne ich obťažuje psovi chystať jedlo keďže nasypať granule sa zdá oveľa pohodlnejšie. Je na každom z nás čo si vyberieme, ja som sa však riadila tým čo si vybral môj pes ;o)

Náš prvý pes bol v žrádle veľmi vyberavý a napriek mojej veľkej snahe a skúšania najrôznejších značiek granúl sa mi nedarilo ho dostať do „top“ kondície. A pohľad na plnú misku jedla a nad ním stojaceho znechuteného psa ma ubíjal. Preto som sa rozhodla aspoň vyskúšať zostaviť mu jedálniček nejako pestrejšie. A výsledok ma ohromil. Surovou stravou kŕmim všetky naše psy od šteniat po seniorov od roku 2008.

ZOSTAVENIE KŔMNEJ DÁVKY

Ak sa rozhodneme pre kŕmenie surovou stravou treba si uvedomiť, že na nás prechádza zodpovednosť za vyváženosť živín v kŕmení. Pre niekoho to môže znieť hrozivo, ale nie je to vôbec taká veda ako sa na prvý pohľad zdá.

Žiadny chovateľ nebude denne stáť pri miskách s jedlom s kalkulačkou a počítať živiny, treba len vedieť niekoľko základných dôležitých faktov a hlavne kŕmiť čo najpestrejšie, aby si mal organizmus z čoho vybrať živiny ktoré potrebuje

• vyváženosť kŕmnej dávky sa počíta v rámci jedného mesiaca, nie v rámci dňa
• denná kŕmna dávka dospelého psa by mala tvoriť 2-3% hmotnosti psa a to podielom približne mäso-prílohy 70-30% a z tých 70% mäsa by asi 20-30 % mali tvoriť kosti.

Mäso = svalovina, vnútornosti, kosti
Prílohy = zelenina, ovocie, ryža, cestoviny, vločky
Ostatné doplnky kŕmenia = tvaroh, jogurt, vajíčka, syr

Okrem toho môžeme pridávať rôzne minerály, vitamíny, oleje, bylinky..

Mäso

Asi najvhodnejšie a najdostupnejšie je hovädzie, kŕmiť však môžeme všetky druhy mäsa, hovädzie, kuracie, bravčové, králičie, divinu, ryby..
Mäso je lepšie pred použitím premraziť, čím sa zničia niektoré parazity, avšak zdravý dospelý pes má trávenie prispôsobené tomu, aby si poradil aj s mäsom, ktoré by nám ľuďom mohlo vážne ublížiť. Pokiaľ však máme mäso pri ktorom si nie sme istí či prešlo veterinárnou kontrolou, prípadne divinu (tú sa vôbec nedoporučuje podávať surovú) je lepšie ho chvíľku prevariť. Psovi mäso podávame nakrájané kľudne aj na väčšie kusy, zo začiatku s tým môže mať trocha problém, ale je dôležité aby pes žul a nehltal.
Bravčové mäso a z rýb napríklad losos sú pomerne tučné, tak ich netreba skrmovať moc často.
Z vnútorností zas niektoré psy hnačkujú, preto je vhodné ich podávať v menších množstvách spolu s niečím iným, napríklad pečienku s hovädzou svalovinou a nie samotnú. Podobne ako u ľudí aj u každého psa je to iné preto treba vyskúšať čo tomu nášmu vyhovuje a čo nie.

Kosti

Pri kostiach je asi najdôležitejšie vedieť, že ich psovi vždy musíme dávať iba v surovom stave!
Varené, alebo pečené kosti sa stávajú tvrdšími a lámu sa na veľmi ostré kúsky, ktoré psovi môžu vážne ublížiť, dokonca ho aj zabiť.
Inak môžeme skrmovať akékoľvek kosti, psa však na nich navykáme postupne. Na začiatok doporučujem kuracie krky, ktoré nie sú také tvrdé a pes ich vie dobre pochrúmať. A neprekračovať doporučenú dennú dávku, pretože môžu spôsobiť zápchu. Pre psa sú kosti ale veľmi dôležité, pretože obsahujú vápnik, takže o nich psa určite neochudobňujme. A ešte k tomu je s nimi veľká zábava, hlavne s väčšími ktoré môže pes okusovať.
Pokiaľ sa nám pes z nejakého dôvodu prejedol kosťami je vhodné pridať do kŕmenia lyžičku oleja, alebo dať ďalšiu dávku mäsa tučnejšiu či vnútornosti.

Prílohy

Hlavne pridávame zeleninu, v menšej miere ovocie či ryžu a cestoviny, alebo ovsené vločky (jačmenné, kukuričné). Niektoré psy sú však alergické na obilniny, vtedy je nutné ich úplne vynechať a nahradiť iba zeleninou a ovocím.

Zo zeleniny kŕmime hlavne listovú zeleninu (až 50%), to je napríklad ľadový, alebo hlávkový šalát, špenát, kapusta, vňať z mrkvy a petržlenu..
Ostatnú zeleninu (asi 30%) napríklad mrkvu, cviklu, rajčiny, uhorky, brokolicu, karfiol..
Ovocie (asi 20%) – jablká, banány, slivky, hrušky, marhule, broskyne..

Každý pes je iný a niečo mu môže chutiť, iné nie. Niekedy hlavne pri prechode na BARF z granulí pes zeleninu a ovocie odmieta, vtedy je nutné ho na ňu postupne naučiť, napríklad mu ju po menších množstvách strúhať a primiešavať k mäsu. A niektoré psy ju majú proste radi a jablko môže byť pre nich aj ako odmena.

Ostatné doplnky kŕmenia

Pre prísun ďalších dôležitých vitamínov podávame raz za čas (1-2x týždenne) biely jogurt, kyslú smotanu, zákys, acidofilné mlieko, alebo tvaroh s vajíčkom.. Výborný je aj lososový olej, alebo iné rybie oleje, tiež rastlinné za studena lisované.
Pridávanie umelých doplnkov výživy ako vápnik, chondroprotektíva, či biotín je už na zvážení každého chovateľa a zvyčajne u zdravých dospelých psov s vyváženou kŕmnou dávkou nie sú nutné. Na zváženie stojí podávanie u rastúcich mladých zvierat, alebo naopak starších psíkov s pohybovými, či inými ťažkosťami.
Ak chceme mať 100% istotu, že nášmu psovi čo sa výživy týka nič nechýba, môžeme požiadať veterinára o rozbor krvi a podľa výsledku vybrať najvhodnejší doplnok.

Ako kŕmim ja a koľko toho zožerie taký vlkodav?

Vlkodav a podobne veľké plemená sú náchylnejšie na torzie, preto kŕmim 2x denne. Dohromady je to asi 1,2 kg krmiva za deň, čo sú asi 2% hmotnosti.
Ranná dávka je zostavená z mäsových kostí, naše psy dostávajú 0,5 kg kuracích krkov, stehien, krídel, chrbtov, prípadne rozporcované celé kura. Vždy v nedeľu majú miesto toho tvaroh s bielym jogurtom, vajíčkom a ovsenými vločkami. Jogurt, alebo kyslú smotanu dostávajú ešte okrem toho aspoň raz do týždňa.

Na večeru dostávajú svalovinu s prílohou, našim chutí úplne všetko. Naozaj neviem čo najviac, lebo misky sú vždy vylízané za minútku.
Zeleninu mixujem, lebo som sa niekde dočítala, že tak je pre psov stráviteľnejšia (nemám ničím podložené). Takže jej ju nasekám na takom elektrickom sekáčiku na cibuľu, alebo nastrúham a pomiešam s mäskom a ryžou. Cestoviny kŕmim málo, lebo z nich psy priberajú a naše k tomu majú sklony. Takže radšej im dávam len zeleninu, najčastejšie je to mrkva, cvikla a ľadový šalát. Mäso striedam denne, čiže majú stále niečo iné, jeden deň hovädzie, ďalší kuracie, potom bravčové (to tiež pomenej lebo je tučné), asi 2x do týždňa vnútornosti a raz držky – tie milujú. Pridávam aj lososový, olivový a tekvicový olej tak 2-3x do týždňa za polievkovú lyžicu.

Okrem toho dostávajú veľké kosti na okusovanie, ideálne keď sa mi podarí zohnať hovädzie kosti zo stehna, to sa ma potom každý kto k nám príde na návštevu spýta či nám zožrali koňa 🙂

Do 1,5 roka veku pridávam ku krmivu denne chondroprotektíva na kĺby. Taktiež u staršej som začala po 8 roku aktívne pridávať doplnky na kĺby pre seniorov a v prípade ťažkostí aj MSM. Zvyčajne kupujem z rady pre kone, lebo to má rovnaké zloženie a keď pre vlkodava kupujete psie tak za to necháte pol výplaty.. konské fungujú rovnako dobre.

MÝTY O KŔMENÍ SUROVÝM MäSOM

Bohužiaľ ešte stále sa občas stretávam s nepodloženými názormi a obavami z kŕmenia surovým mäsom. Tak aspoň niektoré by som týmto rada vyvrátila:

– pes, ktorý ochutná surové mäso sa stane agresívnym – toto tvrdenie nebolo nikdy ničím potvrdené a na našom dvore si popri „agresorom“ obhrýzajúcim surové kosti leží v pokoji náš kocúr, vo výbehu spolu s nimi behajú kone a bežne sa s nimi hrajú malé deti. Poznám veľa ľudí, ktorí tiež už roky kŕmia mäsom a nikdy nezaznamenali agresívne chovanie spojené s kŕmením. Tento mýtus možno vznikol pri psoch, ktoré zabíjali domáce zvieratá (sliepky, husi) ale to je skôr dôsledok zlej (alebo žiadnej) výchovy + povahy psa.

– Surové mäso je drahé – ak by sme kupovali mäso v obchodoch pre ľudí, tak to z časti je pravda, avšak v dnešnej dobe je viacero firiem, ktoré distribuujú mäso špeciálne pre psy. Jedná sa pritom vždy o veterinárne ošetrené mäso, bezpečné pre skrmovanie. Zvyčajne sú to odrezky, alebo mäso z výseku či vyradené kusy zvierat ktoré nemohli byť zaradené pre ľudský konzum z dôvodu nízkej váhy, či nejakej odchýlky (zlomená noha). V žiadnom prípade sa nejedná o uhynuté zvieratá, tie musia skončiť v kafilérii a nemôžu sa dostať do predaja ani ako krmivo pre zvieratá. Kto má čas a chuť môže zájsť po mäso na bitúnok, kde sa tiež dajú kúpiť vnútornosti či odrezky a kosti často za smiešne ceny. A ja občas nakupujem aj v hypermarketoch, mäso s končiacou spotrebou niekedy kúpite taktiež za prijateľnú cenu. Keď som si prerátala koľko ma stálo kŕmenie granulami (lepšej kvality) tak mäso ma stále vyjde o voľačo menej. Čo však určite doporučujem je “preklepnúť” si dodávateľa mäsa a hlavne pôvod mäsa. Za tie roky som už vyskúšala rôzne firmy a kvalita sa dosť líšila. Určite by som nebrala od takých, ktorí dovážajú mäso z Poľska, alebo nevedia (nechcú) prezradiť pôvod. Kvalita týchto výrobkov je pofidérna, hlavne u lacných mletín v ktorých sa isto poľahky stratí hocičo..

– v surovom mäse sú parazity – toto je z časti pravda, avšak tráviaci systém psa je prispôsobený k tráveniu surovej potravy. Pre porovnanie s človekom u ktorého pH v žalúdku je asi 4-5 tak u psa je to iba 0,7-0,9 čo prostredie oveľa kyselšie, schopné zničiť škodlivé baktérie, salmonelu aj parazity

– psy by nemali žrať kosti – treba si uvedomiť, že pes je šelma. Aj keď domestikovaná, stále však má prispôsobený tráviaci trakt na prijímanie mäsa a aj kostí. Nebezpečné môžu byť iba ak ich psovi uvaríte, či upečiete (žiadne kosti po nedeľnom pečenom kurati nepatria do psej misky!!!). Pri tepelnej úprave sa totiž mení štruktúra kostí, ktoré tvrdnú a potom sa štiepia na malé ostré kúsky, ktoré ľahko prepichnú črevo. Najnebezpečnejšie je to pri hydine a králičích kostiach. Surové kosti nie sú také tvrdé a ostré a tak nehrozí ich zapichnutie do krku a kyselina v žalúdku ich dokáže natráviť tak, že do čriev sa už dostávajú v mäkšom stave. Na kosti však treba tiež psa privykať postupne, hlavne pri prechode z granúl.

– V surovej strave nedostane pes všetko čo potrebuje tak ako je tomu pri granuliach – pokiaľ chovateľ pri kŕmení aj rozmýšľa tak pes dostane všetko čo potrebuje. Chce to však o kúsok viac snahy, ako len niečo nasypať do misky a viac sa nestarať.

A teraz pár pozitív pri kŕmením mäsom oproti granuliam:

• Menšia tvorba zubného kameňa
• Zdravšia a lesklejšia srsť
• Lepší imunitný systém, menej alergií
• Menej rastových problémov
• Menej exkrementov
• Menšie riziko torzie žalúdku
• Žiadny nepríjemný zápach z tlamy
• Spokojnejší a šťastnejší pes

ČO KEĎ CESTUJEME?

Ľudia sa ma často pýtajú ako to riešim s kŕmením keď so psom cestujem, predsa len granule sú suché, dajú sa odniesť v nejakej nádobe a len ich nasypeme, kdežto mäso treba uskladňovať v chlade, porcovať, miešať so zeleninou..

Existuje niekoľko spôsobov ako nájsť vhodný „kompromis“ u mňa sú to tentokrát práve granule 🙂
Pes ktorý je kŕmený mäsom zvyčajne nemá žiadny problém keď z času na čas dostane aj granule a v prípade cestovania sú naozaj najjednoduchším riešením.

Tiež je tu ale možnosť zobrať so sebou mäso sušené, ktoré sa dá bežne zohnať v obchodoch so psím kŕmením, rovnako ako sušená zelenina. Tu treba mať na mysli, že sušením mäso stráca na objeme až o 70% takže kŕmna dávka bude len 30%. Keď ho na chvíľu namočíte tak vsiakne do seba vodu a zas zväčší svoj objem. Pri kvalitnom sušenom mäse ale treba rátať aj s vyššou cenou.

Ďalšou možnosťou sú konzervy. Osobne ich okrem cestovania nekŕmim takmer vôbec a to z dôvodu, že kvalitná konzerva, ktorá naozaj obsahuje mäso stojí toľko, že sa ju vôbec neoplatí kúpiť. Pri cestovaní je to ale výborná alternatíva.

A potom ak psovi kŕmenie meniť nechcete, je tu samozrejme aj možnosť ostať pri mäse. Pokiaľ necestujete niekam úplne mimo civilizáciu, tak krátkodobo sa dá mäso kupovať aj v normálnom obchode (tak vás to vyjde asi ako konzervy alebo granule). Ak máte po ruke chladničku tak si ho viete nakúpiť do zásoby, ak nie je to trocha pracné lebo musíte denne myslieť na to že ho treba ísť kúpiť. Pri cestovaní v aute môže poslúžiť krátkodobo chladiaci box.

Ak sa chystáte so psom cestovať po prvý krát je dobré si „nový“ druh kŕmenia vyskúšať už doma, aby ste mali istotu, že ho pes dobre znesie a nebude mať žiadny problém.

MAL BY PES DRŽAŤ HLADOVKU?

Niekedy sa stretávam s názorom chovateľov, že pes by 1x týždenne nemal dostať nažrať a to z dôvodu, že ani v prírode nežerie každý deň. Môj názor je taký a nikomu ho nevnucujem, ale logicky keď si predstavím prečo v prírode nejaká šelma nežerie, tak je to buď preto, že nič neulovila (smola), alebo je extrémne prežratá, napríklad preto, že deň pred tým ulovila niečo veľké a proste sa natlačila čo to dalo a teraz sa nevládze ani pohnúť. Tak predsa nemá potrebu behať a loviť – to len my ľudia sa máme potrebu prežrať na druhý deň znova.. U psa, ktorý dostáva pravideľne rovnaké dávky potravy v tom preto nevidím žiadny zmysel a prínos. Zvládnuť by to síce dospelý zdravý pes asi mal, ale otázka znie k čomu to má byť dobré?

KŔMENIE ŠTENIAT

Nároky vyvíjajúceho sa organizmu sú iné ako pri dospelom psovi, preto pri šteňatách musíme viac dbať na to, aby telo dostalo všetko čo potrebuje. Treba sa však riadiť heslom „menej je niekedy viac“ pretože organizmus sa vždy lepšie vyrovná s krátkodobým nedostatkom, ako dlhodobým prebytkom, či už vitamínov, minerálov, alebo aj bielkovín a tukov.
Obézne šteňa si zarába na vážne zdravotné problémy hlavne s pohybovým aparátom.

Na čo si hlavne dať pozor?

– Ak máme šteňa so sklonom k priberaniu, nepodávame mu žiadne alebo len minimum tučného mäsa (bravčové, losos, oškvarky, vemeno), rovnako tučný tvaroh a jogurt môžeme nahradiť nízkotučným.

– Ak naopak potrebujeme aby šteňa pribralo môžeme kŕmnu dávku navýšiť, pretože každý organizmus je iný a kým jeden pes ako sa hovorí tučnie aj zo vzduchu, inému taká porcia stačiť nemusí

– Pri odmeňovaní psa pamlskami (hlavne u menších plemien) treba brať do úvahy že aj pamlsky by sa mali rátať do kŕmnej dávky

– Pri veľkých a obrích plemenách sa doporučuje až do ukončenia rastu – t.j. cca do 1,5 roka pridávať prípravky na kĺby obsahujúce kolagén

– Keď začíname s kŕmením kostí tak treba odsledovať, aby ich šteňa nehltalo v celosti (riziko udusenia). Zo začiatku mu môžeme kosť podržať a tým ho donútiť, aby ju pochrúmalo. Menším psom je možné zo začiatku kosti aj nasekať, alebo pomlieť.

Výpočet kŕmnej dávky

U šteniat je to až 4-6% hmotnosti a kŕmnu dávku rozdelíme podľa veku psa aspoň na:

2-4 mesiace – 4x denne
4-6 mesiacov – 3x denne
6-12 měsiacov – 2x denne – u vlkodava doporučujem 3x denne aspoň do 12 mesiacov
12 a viac – 1-2x denne – u vlkodava a psov obrích plemien 2x denne po celý život

Ako začať kŕmiť mäso?

Ak máte šteňa od chovateľa, ktorý už mäsom kŕmil, tak v podstate nemáte čo riešiť. Ak však vaše šteniatko bolo odchované na granuliach doporučujem aspoň prvý týždeň nechať mu takú stravu akú malo. A to z dôvodu, že je odstav a odlúčenie od matky a súrodencov je dosť veľký stres sám o sebe. Za týždeň sa zvyčajne už každý psík aklimatizuje a potom môžeme prejsť na zmenu stravy. U šteniat s prechodom na mäso nebýva problém a ľahko si zvyknú. Najlepšie je začínať ľahkým kuracím mäskom, pokrájaným na menšie kúsky s trochou namixovanej zeleniny. Ak s tým nebude mať problém tak postupne pridávame aj iné druhy mäsa a aj zeleniny a príloh. Rovnako začneme s podávaním kostí, na začiatok sú asi najvhodnejšie kuracie krky. Niekedy sa stáva, že šteňa sa moc nahltá a hneď potravu vyzvracia a snaží sa ju znova zožrať. Treba ho nechať nech to zje, je to normálne. Pokiaľ by sa po podaní niektorého druhu mäsa či zeleniny objavila hnačka, treba tento druh na chvíľu vynechať a potom skúsiť podať v menšom množstve. Výnimočne sa stáva, že niektorý pes zle znáša napríklad kuracie, v tom prípade ho treba úplne vynechať, avšak u šteňaťa je dobré to vyskúšať niekoľkokrát a skúsiť ho postupne „privyknúť.“

KŔMENIE GRANULAMI

Snažím sa rozumieť aj tomu, že nie každému kŕmenie mäsom vyhovuje. Či už z dôvodu pracnejšej prípravy, alebo hocakého iného, keď sa už rozhodnete pre kŕmenie granulami treba si dať na výbere správnej značky aspoň naozaj záležať.

Na čo si dať pozor?

Tak v prvom rade na zloženie. Nenechať sa nalákať len krásnym obalom a skvelou reklamou v telke o lesklej srsti. Pokiaľ sa vám popis zloženia na obale zdá mätúci, alebo je nedostatočný je to hneď znamenie poobzerať sa po inej značke. Rovnako sa nedajte nalákať miestnym veterinárom, ktorý vám síce nemusí ponúknuť granule zlé, ale zvyčajne vám ponúkne tie, s ktorých dodávateľom má zmluvu..
A určite sa vyhnite hľadaniu dobrých granulí v hypermarkete, to je bez šance na úspech.

Ako teda vybrať správne granule?

1) Nevyberajte krmivo podľa reklamy, farebnosti obalu, ani ceny.
Vyberajte len krmivo, ktoré rešpektuje psa ako mäsožravca a na prvom mieste v zložení sa bude nachádzať mäso, nie obilniny.

2) Dobre si pozriete zloženie
Všetky suroviny musia byť jasne definované. Na prvom mieste by malo byť mäso a nie “vedľajšie produkty živočíšneho pôvodu, mäsové deriváty, a podobne.”. Niekedy výrobca zavádza tým, že niektorú surovinu rozloží, napríklad tam nájdete kukuričnú múčku, kukuričný glutén aj hydrolyzovanú kukuričnú múčku. Keby ste tieto suroviny zrátali tak by sa možno kukurica zrazu ocitla v zložení na prvom mieste.

3) Granule by mali mať rovnakú farbu.
Ak sa vo vreci nachádzajú granule rôznych farieb, (červené, zelené, žlté..) tak je to zle – je isté, že sú chemicky dofarbované.

4) Urobte pokus s napučaním granúl.
Skúste vhodiť jednu granulu do pohára s vodou asi na pol hodiny. Mala by napučať len minimálne. Čím menej napučí, tým lepšie pre žalúdok a trávenie psa – minimalizuje sa riziko torzie žalúdka. Granule by sa ale nemali ani rozpadnúť a kvalitné granule by mali klesnúť na dno, nie plávať na hladine. V suchom stave sú kvalitné granule dostatočne tvrdé, nelámu sa a tým priaznivo pôsobia na zuby psa.

Čo by granule nemali obsahovať, alebo by toho malo byť čo najmenej

• vedľajšie produkty živočíšneho pôvodu – miesto čerstvého mäsa sa spracúvajú zobáky, krv, črevá..
• vedľajšie produkty rastlinného pôvodu, obilniny, rastlinné deriváty ap. – bližšie nešpecifikované suroviny umožňujú výrobcom použiť lacné náhrady
• sója, sójové bôby, sójový olej – nepriaznivo ovplyvňuje bielkoviny a tuky v krmive, krmivo sa stáva horšie stráviteľným
• sojové, nepresne špecifikované rastlinné oleje – potenciálne alergény (rastlinné oleje v kombinácii s vysokým obsahom vitamínom A a veľkého množstva rastlinných zložiek môžu spôsobovať zmenu farby srsti (žltnutie, hrdzavenie)
• alergény – lepok, sója, chcemické konzervanty, farbivá, vajcia, mlieko,atď. – u citlivých a alergických psov spôsobujú problémy ako : hnačky, chudnutie, zvracanie…
• schutňovadlá

Čo by granule mali obsahovať, alebo by toho malo byť čo najviac

• na prvom mieste zloženie ako mäso, kuracia, rybia, jahňacia múčka – len v krmivách pre seniorov a psov s nadváhou môžu byť na prvom mieste uvedené rastlinné zložky, ale zase musia byť presne definované, napr. ryža, kukurica, jačmeň, ovos, z dôvodu nižšieho príjmu energie
• živočíšne oleje ako rybí tuk, kurací tuk, – prírodná konzervácia zmesí vitamínov E (tokoferoly), vitamínu C a rozmarínu
• kvalitné rastlinné oleje – najmä olivový, kukuričný
• ovocie, bylinky – probiotiká, vitamíny nepoškodené teplom, organický vápnik, chelátové formy stopových prvkov apod.

Jedálniček našej vlkodavej maminy počas gravidity

Počas odchovu nášho prvého vrhu bolo pre mňa ako chovteľku všetko nové. Snažila som sa preto získavať čo najviac informácií, aby som našej budúcej maminke zabezpečila čo sa týka kŕmenia a manažmentu všetko potrebné pre zdravý odchov. Celkom ma prekvapilo, že ohľadom kŕmenia surovou stravou som našla veľmi málo informácií a keď aj nejaké boli tak väčšina v cudzom jazyku. Preto som sa rozhodla písať si ako som kŕmila ja a keďže teraz s odstupom času a odchove niekoľkých vrhov viem, že bolo všetko v najlepšom poriadku, tak si trúfam sa s naším jedálničkom aj podeliť. Jedálniček je písaný z čias nášho prvého vrhu v roku 2017 – maminy šteniatok Fairytale Matusalem.

1-4 týždeň

5. týždeň

6. týždeň

7. týždeň

8. týždeň

57 – 62 deň

 

Najčastejšie choroby

Torzia žalúdka

Torzia žalúdka je postrachom majiteľov všetkých psov veľkých a obrích plemien. Ide o nahromadenie plynu v žalúdku, ktoré môže spôsobiť pretočenie žalúdka a to vedie k bolesti, šoku, tlaku na srdce, zlyhávaniu krvného obehu a neskôr k nekróze tkaniva žalúdka a k smrti. Je to stav, ktorý keď u psa nastane nie je možné ho vyriešiť inak ako operáciou. Preto ak u psa spozorujete niektorý z nasledovných príznakov tak okamžite riešte veterinárnu pomoc. Niekedy rozhoduje naozaj aj niekoľko minút, či pes prežije, alebo nie.

• Grganie bez zvracania, alebo pokusy o zvracanie, často spojené s produkovaním bielej peny v papuli
• Pes je nepokojný, buď stojí a nechce si ľahnúť, alebo sa prechádza (ak to trvalo dlhšiu dobu a pes si konečne ľahol nemusí to vôbec znamenať zlepšenie, ale naopak  zhoršenie – je to známka nastávajúceho šoku)
• Oblasť žalúdka a brucha je nafúknutá (nie je pravidlom!) a bolestivá
• Pes má ťažkosti s dýchaním, zrýchlený tep, slabý pulz
• Pes má bledé ďasná, sliznice v papuli a jazyk

Príčiny vzniku torzie:

Vedci sa stále nezhodli na presnej príčine vzniku torzie, avšak existuje niekoľko možných príčin. Jedným z nich je obsah sóje v krmive, ktorá sa vyskytuje vo veľkom množstve mnohých komerčných krmivách. Ďalším dôvodom je suché krmivo, ktoré expanduje v žalúdku – zväčšuje svoj objem (granule). Ďalším dôvodom je veľké množstvo sacharidov z obilných výrobkov v komerčných krmivách, ktoré spomaľujú trávenie a umožňujú množenie baktérií. Pre porovnanie, granule môže pes tráviť aj 3 dni, zatiaľ čo surovú potravu trávi maximálne 12-24 hodín.

V bežných komerčných krmivách sú vo veľkej miere často obsiahnuté saponíny – chemické zlúčeniny hojne sa nachádzajúce v rôznych rastlinách ako sójových bôboch, repných odrezkoch, lucerne, hrachu, ovse a fazuli. Po zmiešaní s vodou a pretrepaní vytvárajú hustú akoby mydlovú penu s veľmi vysokým povrchovým napätím, ktorá zachytáva plyny produkované bežným kvasením potravín v priebehu trávenia. Saponíny sú tiež toxíny, ktoré potláčajú reflex vracania čo môže paralyzovať tráviacu sústavu. Vzhľadom k ich veľkej veľkosti ich molekúl sa ľahko absorbujú z čriev a môžu mať za následok aj podráždenie a zápal čriev.

Ďalšou možnou príčinou ktorá bola predložená, je kŕmenie šteniat diétnym krmivom s nízkou kalorickou hodnotou, ako je napríklad kompletné krmivo určené pre dospelé psy, alebo nekvalitné krmivo, pri ktorom je nutné podávať vyššie dávky. A to má za následok nadmerné rozťahovanie žalúdka už v mladom veku, pretože šťeňa musí zjesť väčšie množstvo aby malo zabezpečený energetický príjem. Žalúdočné rozťahovanie v spojení s bežnou fyzickou aktivitou šteňaťa vedie neskôr k laxnosti žalúdka, ktorá je predpokladom pre torziu a predurčuje šteňa na toto ochorenie v neskoršom veku.

Liečba torzie:

Obvyklý postup pre liečbu torzie je najprv dekompresia žalúdka, zvyčajne priechodom žalúdočnej sondy. V prípade, že sonda neprejde je torzia na 100% určená. No aj v prípade, že sonda prejde sa psovi robí RTG kde je vidno, či je žalúdok prevrátený. Ak sa jedná o torziu je nutná operácia, inak nie je možné žalúdok dostať späť do pôvodnej polohy.

Pes po operácii bude vyžadovať minimálne 48h mimoriadnu starostlivosť, pretože veľmi častými pooperačnými komplikáciami sú šok a dehytatratácia. Veterinár by mal majiteľovi podrobne vysvetliť ako sa o psa starať a nariadiť presnú diétu. A psa by vám mal samozrejme odovzdať až v stabilizovanom stave.

Väčšina psov, ktoré už torziu prekonali je náchylnejšia na to, že ju dostanú znova. Existuje možnosť prišitia žalúdka a tým zamedzenia možnosti aby sa torzia opakovala. Ak zvažujete tento zákrok treba sa poradiť s veterinárom a ak je to možné, previesť ho počas samotnej operácie torzie. Ani tento zákrok však na 100% nezaručí, že pes torziu nikdy nedostane, iba podstatne znižuje riziko.

Štyri fázy torzie

1. Žalúdočná dilatácia – žalúdok sa rozťahuje a plní plynom a kvapalinou
2. Volvus – pretáčanie, v ktorom sa nafúknutý žalúdok pretáča a slezina, ktorá je napevno spojená so stenou žalúdka sa otáča spolu so žalúdkom.
3. Torzia – pretočenie – ak v druhej fáze nepríde k náprave dochádza k úplnému pretočeniu žalúdka a zastaveniu prívodu krvi po ktorom začne odumierať žalúdočná stena.
4. Nekróza žalúdka – odumieranie žalúdočnej steny.

http://www.irishwolfhounds.org/GDV.htm#top

http://www.iwhealthgroup.co.uk/bone-cancer.html

Čo môžeme urobiť, aby náš pes torziu nedostal?

• Kŕmiť psa aspoň 2x denne
• Kupovať kvalitné krmivo, krmivo s väčším obsahom obilnín viac nadúva
• Po kŕmení nechať psa aspoň hodinu odpočívať – počas tejto doby sa s ním nehrať, nechodiť na prechádzku, najlepšie je psa už od malička učiť, že po jedle sa odpočíva. Hlavne pri mladých psoch to môže byť problém, preto je vhodné najmä ak máme viac psov ich zavrieť na tento čas oddelene, aby nemali potrebu sa blázniť
• Nekŕmiť ani tesne po záťaži, ale nechať chvíľku psa oddýchnuť až potom mu dať nažrať
• Kŕmiť psa z vyvýšenej misky, pretože ak veľký pes žerie zo zeme tak pri prehĺtaní do seba dostane viac vzduchu ako keď má misku vo výške ramien
• Dopriať psovi pri kŕmení kľud (platí hlavne ak máme viac psov, lepšie je ich oddeliť) aby mal čas potravu rozhrýzť a nehltal ju v celosti
• Psa po kŕmení sledovať a pri postrehnutí niektorého z príznakov neváhať a kontaktovať veterinára. Volať mu môžete aj cestou na veterinu, aby ste zbytočne nestrácali čas a veterinár bol pripravený, že bude musieť zrejme operovať
• A pri torzii platí zlaté pravidlo, že radšej sa vystresovať zbytočne ako prísť neskoro..

Dilatačná kardiomyopatia (DCM)

Dilatačná kardiomyopatia patrí medzi najčastejšie ochorenia srdca u psov. Postihuje srdcový sval (myokard), ktorý stráca svoju schopnosť sa normálne sťahovať. Zvyčajne postihuje hlavne ľavú časť srdca, ktorá pumpuje krv do celého tela, menej často postihuje aj pravú časť. Postihnutý myokard nie je schopný vytlačiť všetku krv a dochádza k jej hromadeniu v komore, predsieni ako aj v cievach privádzajúcich krv do srdca, čo vedie k  zväčšeniu srdca.

Príznaky

Príznaky závisia od štádia ochorenia. Na začiatku to môže byť strata chuti do jedla, bledé ďasná, zrýchlené dýchanie, zvýšená frekvencia srdca, slabosť, kašeľ. Neskôr je to hromadenie tekutiny v pľúcach, kolabs. Niekedy výnimočne môže nastať aj náhla smrť bez prvých príznakov.

Ako ochorenie vzniká?

Je to dedičné ochorenie ktorým dlhodobo trpia niektoré plemená. Presná príčina vzniku zatiaľ nebola úplne objasnená, v niektorých prípadoch sa môže DCM vyvinúť aj v dôsledku nesprávnej výživy pri zníženom obsahu príjmu taurínu, ktorý má vplyv na správny vývoj a funkciu myokardu, alebo po prekonaní ťažkej choroby v rannom veku šteňaťa (parvoviróza).

Liečba

DCM nie je vyliečiteľné ochorenie a liečba je individuálna podľa klinických príznakov a štádia. Zvyčajne sa psovi nasadia lieky, v prípade, že sa v bruchu alebo hrudnej dutine hromadí tekutina táto sa odstraňuje.

Ak sa ochorenie diagnostikuje včas, pes môže žiť aj niekoľko rokov.

DCM a vlkodav

Na Slovensku je u írskych vlkodavov je pre uchovnenie potrebné aj vyšetrenie srdca na DCM, čiže do chovu sa dostávajú iba zdravé jedince. Keďže DCM sa môže vyvinúť aj neskôr v období života tak zároveň pri chove sa vyžaduje opakované vyšetrenie srdca u feny aj psa každé dva roky.

Osteosarkóm (rakovina kostí)

Osteosarkóm je najčastejší kostný nádor u psov a spomedzi všetkých nádorových ochorení u psov tvorí až 75%. Rakovina kostí môže ovplyvniť akékoľvek plemeno psa, ale viac sa vyskytuje u väčších plemien.

Ochorenie je extrémne agresívne a má tendenciu sa rýchlo šíriť do ostatných častí psieho tela (metastázovať). Všeobecne dlhodobá prognóza pre zviera je zlá.

Príznaky a typy

Opuchy, bolesti kĺbov a kostí, krívanie. V niektorých prípadoch sa, psi trpiaci rakovinou kostí javia unavení alebo majú anorexiu.

Príčiny

Aktuálne znalosti ochorenia nie sú spojené s genetikou alebo pohlavým. Ale rakovina kostí sa objavujú častejšie u veľkých plemien psov. Niektoré štúdie preukázali mierny nárast vo vývoji osteosarkómu u psov, ktoré zažili zranenia kostí.

Diagnóza

Veterinárny lekár bude používať röntgeny, často používa niekoľko uhlov aby získal presný obrázok. Iné testy zahŕňajú biopsiu, krvné testy, kostné skeny a CAT skenuje pre zobrazenie kostných oblasti. Ak je diagnóza rakovina kostí, je dôležité poznamenať, že prognóza je často nepriaznivá a že existujú početné vedľajšie účinky liečebných možností.

Liečba

Možnosti liečby sú obmedzené a závisia od lokalizácie a stupni rozvoja nádorov, metastáz a celkovom stave a veku pacienta. V zásade sa nádory liečia dvoma spôsobmi, buď chemoterapiou, alebo amputáciou postihnutého miesta. Chemoterapia je podávaná vnútrožilne pomocou infúzie a doprevádzaná bolestivými stavmi, nevoľnosťou a jej úspešnosť je relatívna. Amputáciu je možné previesť iba v niektorých prípadoch, vzhľadom na lokalitu.

Prevencia

Momentálne tu nie sú známe žiadne preventívne metódy pre kostné nádory.

Epilepsia

Epilepsia je ochorenie centrálneho nervového systému ktoré sa prejavuje opakovaným výskytom epileptických záchvatov. Existuje niekoľko typov epilepsií, ktoré sa líšia príčinou, prejavmi, priebehom. Spoločný majú spontánny vznik epileptických záchvatov.

Záchvat je jednorazová záležitosť, ktorá sa nemusí opakovať, o epilepsii hovoríme až keď sa záchvaty opakujú.
Táto choroba môže byť prenášaná z rodičov na potomkov, takže poznáme epilepsiu vrodenú alebo získanú a je známe, že u niektorých plemien existuje predispozícia pre vznik tejto choroby. Okrem plemennej predispozície môžeme hovoriť aj o vekovej. Ak ide o primárnu (vrodenú) epilepsiu, vyskytuje sa najčastejšie do 2 rokov života (ale môže aj neskôr). Pokiaľ hovoríme o získanej, tá sa vyskytuje najčastejšie okolo 5. – 6. roku života psa.

Priebeh epileptického záchvatu

1. Predzáchvatové obdobie, tzv. aura, predzvesť, môže trvať od niekoľkých minút až po niekoľko hodín. Prejavuje sa rôznymi psychosomatickými poruchami ako zmeny nálady, depresívne správanie, kňučanie, polydipsia, odmietanie krmiva, prejavy agresivity a mnohé iné prejavy. Pes akoby ,,vytušil“, že sa blíži ďalší záchvat. Niektoré psy majú dokonca schopnosť vytušiť i prichádzajúci epileptický záchvat u človeka.
2. Epileptický záchvat, ktorý môže trvať rôzne dlho najčastejšie 3 – 5 minút. Prejavy môžu byť rôzne, od zášklbov niektorých svalových skupín, často krku a končatín, až po nervový záchvat celého tela, kedy zviera spadne. Epilepticý záchvat môže na majiteľa pôsobiť hrozivo. Pes sa môže zrútiť na zem, jeho telo sa nekontrolovateľne trasie, je v bezvedomí, z úst mu vytekajú spenené sliny, môže si zahryznúť do jazyka, a tak mu z úst vyteká krvou sfarbená pena, môže sa pomočiť… Pri niektorých druhoch záchvatov sa môžu vyskytnúť i hlasové prejavy, prípadne agresivita. Pri záchvate môže dojsť až k strate vedomia. V tomto štádiu dochádza k súbežným akciám veľkého množstva neurónov, ktoré za normálnych okolností spolu nepracujú. Najčastejším typom záchvatu u psa je záchvat charakterizovaný tonicko-klonickými kŕčmi, tzv. grand mal, alebo veľký záchvat. Pri tomto type dochádza často k pomočeniu, strate vedomia a môže sa končiť i vážnym poškodením mozgu, dokonca i smrťou. Zriedkavejšie sa vyskytujú i malé, tzv. petit mal záchvaty, charakterizované niekoľko sekundovými zášklbmi niektorých skupín svalov, prípadne len ,,zahľadením psa do prázdna“. Takéto formy záchvatov ostávajú často bez povšimnutia.
3. Pozáchvatové obdobie – je charakterizované zmenami v správaní psa. Môžeme pozorovať známky únavy, agresivity, pes môže byť apatický, nadmerne hladný, môže sa vyskytnúť dočasná slepota. Dĺžka trvania tohto obdobia závisí od intenzity predchádzajúceho záchvatu. Čím silnejší bol záchvat, tým dlhšie táto fáza pretrváva…

Prvá pomoc

1. Psíka uložíme na kľudné miesto a všetky predmety, na ktorých by si mohol ublížiť odstránime.
2. Sledujeme ako psík dýcha a počas celého záchvatu sme s ním.
3. Ak záchvat trvá viac než 10 minút bez prestávky, okamžite vyhľadáme odbornú pomoc.
4. Pri silnom záchvate medzi prvú pomoc patrí tiež zavedenie rektálnej tuby do análneho otvora, aby sme psíkovi zmenšili kŕče.

Diagnostika

Diagnostické možnosti epilepsie sú v bežnej veterinárnej praxi pomerne obmedzené. Diagnóza sa opiera najmä o anamnézu, teda informácie od majiteľa o záchvatoch. Je potrebné i vyšetrenie krvi, dôležitá je kontrola hladiny glukózy, ďalej amoniaku, kreatínu, tiež toxikologické vyšetrenie a analýza spinálnej tekutiny. Na špecializovaných klinikách je dostupná možnosť využitia EEG – elektroencefalografie, ktorá môže diagnózu potvrdiť alebo aspoň podporiť podozrenie na túto diagnózu a dokonca v niektorých prípadoch i presne lokalizovať epileptogénne ložisko na mozgu. Negatívny EEG nález však diagnózu nevylučuje. V diagnostike môže pomôcť i CT alebo MRI.

Liečba

Epilepsia sa nedá vyliečiť, dá sa iba kontrolovať. Cieľom liečby je znížiť množstvo záchvatov. Liečba sa nasadzuje podľa množstva a typu záchvatov. Pokiaľ má zviera záchvat prvýkrát, veterinar zvyčajne odporučí pozorovanie. Lieky sa nasadzujú najskôr po dvoch-troch záchvatoch. Úspešná liečba je tá, ktorá zníži frekvenciu záchvatov o 50%. Liekmi prvej voľby sú phenobarbitone alebo bromid,na ktoré úspešne zareaguje až 75% psov. Väčšina humánnych liekov na epilepsiu nielenže u zvierat nefunguje, ale niektoré sú vyslovene škodlivé. Pri epilepsii je dôležitá spolupráca veterinárneho lekára a majiteľa, nakoľko pes musí byť doživotne kontrolovaný. Skorá diagnostika ochorenia a správna starostlivosť dokáže významne skvalitniť a predĺžiť život psa s týmto ochorením.

Prevencia

Psa, u ktorého sa už takýto záchvat vyskytol, prípadne psa s možnou genetickou predispozíciou, je potrebné chrániť pred akýmikoľvek situáciami, ktoré naňho môžu vplývať stresujúco. Treba sa vyhýbať najmä zvukovým (petardy, streľba), ale aj vizuálnym a iným stimulom. Sučky s epilepsiou by sa nemali nakrývať, keďže pôrod by pre ne predstavoval určitú formu stresu a existuje značné riziko genetickej preddispozície epileptických šteniat. Rovnako by mal byť z chovu vylúčený aj epileptický pes. Keďže zatiaľ u nás však nie je povinnosť hlásenia tejto choroby je len na svedomí každého chovateľa a majiteľa takéto jedince z chovu vylúčiť.

Výskumom epilepsie u írskych vlkodavov sa už dlhé roky zaoberá Nadácia írskych vlkodavov: https://www.iwfoundation.org/index.html

https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC3330239/

 BABEZIÓZA

Babezióza sa síce netýka iba vlkodavov a veľkých psov, ale v poslednej dobe je to veľmi časté a pomerne nebezpečné parazitárne ochorenie prenášané kliešťami. Spôsobujú ju jednobunkové krvné parazity – babézie, ktoré napádajú prevažne červené krvinky (erytrocyty), ale aj iné bunky retikuloendotelového systému. Parazity sa v erytrocytoch rozmnožujú, napadnuté erytrocyty sú rýchlo deštruované, babézie sa po prasknutí erytrocytu uvoľnia a napádajú ďalšie zdravé krvinky.
Závažnosť ochorenia sa výrazne líši v závislosti od druhu babézií ako aj od reakcie imunitného systému a iných súčasne prebiehajúcich ochorení u napadnutého psa.
Primárnym dôsledkom babeziózy je hemolytická anémia.

Ako sa Babezióza prenáša

Babezióza je prenášaná prostredníctvom kliešťov, na našom území rodom Dermacentor. Preto je toto ochorenie najfrekventovanejšie počas teplejšieho počasia, keď je výskyt kliešťov najčastejší. Infekcia sa ďalej môže prenášať aj prostredníctvom transfúzie krvi a v prípade druhu Babesia gibsoni aj medzi psami pri pohryznutí. Sučka môže nakaziť šteniatka počas vývinu.

Inkubačná doba (doba od prisatia infikovaného kliešťa po objavenie sa prvých klinických príznakov) je 8-20 dní.

Príznaky Babeziózy

Závažnosť ochorenia babeziózou môže byť rozličná. Vyskytujú sa aj prípady s miernou formou ochorenia, keď sa príznaky v podstate ani nevyskytujú), alebo ochorenie môže prebiehať akútne (často až s fatálnymi následkami). Závažnosť ochorenia závisí predovšetkým od druhu babézie ale aj od imunitného systému psa.
Priebeh ochorenia môže byť cyklický, periódy s príznakmi ochorenia sa môžu striedať s obdobiami bez symptómov. Nakaziť sa môžu psy akéhokoľvek veku či plemena.

Majitelia psov si najčastejšie všimnú to, že psík je malátny, slabý, nemá chuť do jedenia a jeho moč je tmavý, zafarbený do hneda.

Symptómy babeziózy:

• horúčka cez 40˚C,
• slabosť,
• letargia,
• bledé ďasná a jazyk,
• tmavý moč – pripomínajúci Coca Colu,
• žltačka (žlté sfarbenie pokožky, ďasien, očného bielka…),
• zväčšené lymfatické uzliny,
• zväčšená slezina.

S babeziózou môžu byť spájané aj klinické príznaky iných orgánových sústav:

• zrýchlené, sťažené dýchanie, zrýchlený pulz a poruchy srdcovej činnosti,
• poruchy trávenia (zrýchlená peristaltika čriev, hnačky, zvracanie),
• hepatitída, poškodenie očí (keratitída, uveitída),
• zápaly svalov,
• poškodenie obličiek,
• poruchy centrálneho nervového systému (poruchy chôdze, parézy, paralýzy, epileptoformné záchvaty…).

Diagnostika Babeziózy

Presne stanoviť diagnózu tohto ochorenia môže byť obtiažne.
Krv potrebná pre vyšetrenie na prítomnosť parazitov by mala byť odoberaná z periférií – z ušnice alebo nastrihnutím pazúrika. Následne sa urobí krvný náter a ofarbí sa, nasleduje mikroskopické vyšetrenie takto pripraveného preparátu. Babézie nachádzame vo vnútri erytrocytov ako dvojicu hruškovitých útvarov, ako keby spojených „stopkou“. Nie vždy sa však v nátere podarí babézie zachytiť – tým však infekciu nemôžme vylúčiť. Krv môže byť testovaná aj na prítomnosť protilátok, aj keď to občas môže viesť k zavádzajúcim výsledkom.
Vyšetrením krvi sa zisťuje pokles počtu červených krviniek a krvných doštičiek, zvýšenie eozinofilov.
Biochemické parametre môžu poukazovať na poškodenie pečene a obličiek.
Diagnózu komplikuje aj skutočnosť, že psy s babeziózou môžu byť pozitívne aj na iné ochorenia, ktorých pôvodcovia sú prenášaní prostredníctvom kliešťov (anaplazmóza, borelióza…).
Všeobecne platí, že kombinácia laboratórnych testov s klinickými príznakmi najlepšie diagnostikuje babeziózu.

Liečba Babeziózy

Zahájiť liečbu je potrebné čím skôr od objavenia sa prvých príznakov ochorenia – slabosť, malátnosť a tmavohnedý moč. Čím neskôr babeziózu začneme liečiť, tým má psík menšiu šancu sa uzdraviť.
Na liečbu babeziózy sa používajú rôzne lieky s rôznymi výsledkami. Väčšinou majú množstvo nežiadúcich účinkov, ktoré môžu byť dosť závažné. Nesmierne dôležitá je aj náhrada elektrolytov.
U nás sa používa 12% roztok imidokarb dipropionátu – známy ako IMIZOL, opakovane podávaný podkožne.
Liečba príznaky babeziózy zmierňuje. V niektorých prípadoch sa stáva, že parazity z tela celkom nevymiznú. Psy môžu zostať nakazené latentne a babezióza sa naplno môže prejaviť napríklad počas stresu či oslabenia imunitného systému. Psy, u ktorých už babezióza bola niekedy diagnostikovaná, by nemali byť použité ako darcovia krvi.

Prevencia Babeziózy

Najlepšou prevenciou je zabrániť kliešťom v kontakte s našim psíkom. Počas obdobia výskytu kliešťov (najmä jar a jeseň), kontrolujme psa každý deň či náhodou nemá kliešťa, najmä ak sme s ním trávili čas v lese, či vo vysokej tráve. Avšak nie je raritou, že u psov, ktoré sa venčia len na sídliskách na pokosenej tráve, kliešte taktiež nachádzame. Dlhosrsté psy po každej prechádzke vyčesávajme, tak vieme aspoň časť ešte „lezúcich“ kliešťov odstrániť pomocou kefy aj z dlhej srsti. Ak kliešťa nájdeme, čo najskôr ho odstránime. Obvykle platí, že kliešť musí byť prisatý 24 – 28 hodín, aby sa babézie preniesli do krvného obehu psa.

Na obmedzenie výskytu kliešťov u psov sa používajú rôzne prípravky:

• Antiparazitárne obojky
• Antiparazitárne “spot on” prípravky – pipetky
• Antiparazitárne spreje

Úprava srsti írskeho vlkodava

Írsky vlkodav patrí medzi hrubosrsté psy, ktorých srsť nie je nutné nijako špeciálne strihať ani ju príliš upravovať. Napriek tomu správna úprava ktorou zdôrazníme línie a proporcie psa je vhodná a to najmä ak sa chystáme so psom na výstavu. Taktiež pri pravidelnom vyčesávaní a trimovaní nám bude pes menej pĺznuť čo ocenia hlavne majitelia psov, ktoré žijú v byte.

K starostlivosti o srsť budeme potrebovať:

1. Kefu – ktorou psa dôkladne rozčešeme. Vyberajte mäkšiu, psovi je to príjemnejšie.
2. Hrebeň – s kovovými zubami. Vyberieme taký čo má zuby dostatočne dlhé, aby sme ním mohli rozčesať aj splstnatelú podsadovú srsť.
3. Trimovacie hrabličky, trimovací nôž – používam hrabličky s rôznou hustotou zubov, začnem s redšími a miesta kde má byť srsť kratšia upravím hustejšími, poprípade ešte trimovacím nožom.  
4. Nožnice – používame len na detaily (prerastajúca srsť na labkách), nikdy psa príliš nestriháme.

Pri úprave sa držíme štandardu plemena. Ak sa chystáme so psom na výstavu nenechávame si úpravu srsti na poslednú chvíľu, ideálne je upraviť ho tak 3 týždne pred výstavou a pár dní pred ňou ešte „doladiť“ detaily.

HLAVA – vlkodav by mal mať hlavu tehlového tvaru, no pokiaľ sa srsť na hlave neupraví tak hlava vyzerá skôr ako trojuholník. Preto je nutné otrimovať srsť po bokoch oboch líc, s postupným prechodom na krk.

UŠI – uši je nutné vlkodavovi trimovať takmer do hladka, aby pôsobili ako malé a dobre zložené. Trimovanie uší môže byť psovi nepríjemné preto je dôležité ho na to učiť od šteniatka. Dlhé chlpy na ušiach odstraňujeme trimovacím nožom, prípadne iba prstami. Nezabúdajme aj na chlpy vo vnútri ucha, tieto je dôležité odstraňovať aj zo zdravotného hľadiska. Ucho by skrátka malo byť hladké a čisté.

KRK – podľa štandardu má byť dlhý, klenutý a silný. Toto docielime otrimovaním srsti od spodnej strany brady až po prsnú kosť, pričom smerom k prsnej kosti postupne nechávame srsť dlhšiu, aby prechod nebol príliš viditeľný. Rovnako postupujeme aj po bokoch krku na lopatkách až po kohútik, tam už ale nie je nutné srsť skrátiť úplne, snažíme sa iba vytvoriť súmerný prechod.

CHRBÁT A CHVOST – chrbát má byť rovný, preto ak sa psovi robí hore nad chvostom zo srsti hrbol tak tomuto miestu pri trimovaní venujeme väčšiu pozornosť a srsť dôkladnejšie vyberieme. Čo sa týka dĺžky srsti nemusí byť príliš krátka, avšak nemala by ležať a robiť sa v nej cestička.

Chvost netreba príliš upravovať, srsť treba česať proti smeru rastu čím ho zvýrazníme. V žiadnom prípade chvost nezastrihujeme, srsť na konci chvosta je žiaduca.

BRUCHO A HRUDNÍK – koža na bruchu je veľmi citlivá, preto v tejto oblasti trimujeme veľmi s citom, alebo použijeme na skrátenie nožnice. Hrudník by mal pôsobiť hlbokým dojmom preto na hrudníku nechávame srsť dlhšiu a smerom k slabinám postupne skracujeme. Mali by sme opäť vytvoriť súmernú líniu, prechod z brucha na hrudník nesmie byť príliš ostrý. Srsť na bruchu začesávame potom jemnou kefou smerom k hrudníku, aby hrudník pôsobil ešte hlbším dojmom.

PREDNÉ KONČATINY – majú byť silné a rovné. Toto docielime rozčesaním proti smeru rastu srsti. Ak na lakti vyčnieva prerastená srsť môžeme ju opatrne otrimovať, alebo zastrihnúť. Srsť na nohách by mala byť dlhá, pokiaľ zo zadnej strany nie je rovnomerná opäť ju môžeme jemne zastrihnúť, aby noha pôsobila elegantnejšie.

ZADNÉ (PANVOVÉ) KONČATINY – pri úprave zadných končatín sa snažíme zvýrazniť uhlenie, preto srsť začesávame od zadku ku kolenu a od kolena k hleznu pričom srsť na zadnej strane stehna môžeme skrátiť. Srsť na zadnej strane hlezna začešeme dozadu a v prípade potreby zarovnáme nožnicami.

LABKY A PAZÚRY – labky by mali byť okrúhle a prsty klenuté, preto je niekedy nutné – hlavne u psov ktoré majú veľa srsti prerastajúce chlpy zastrihávať. Zastrihávame do okrúhla po obvode labky. Pazúry striháme jedine špeciálnymi kliešťami na to určenými. Mali by byť upravené tak, aby sa neštiepili a v žiadnom prípade by sa nemali krútiť . Ak si na ich strihanie netrúfate je lepšie poprosiť niekoho skúseného nech vám to aspoň raz ukáže. Treba dávať veľký pozor, aby ste psovi nezastrihli do živého lôžka. Okrem toho, že to bolí a pes bude zrejme krívať, to aj silno krváca.